Digitálna fotografia a vierohodnosť vedeckého výskumu

Pojem fotografia v zmysle „obrazu vytvoreného pôsobením svetla na svetlocitlivý materiál alebo polovodičový snímač a následne prenesený na papier či iné médium“ poznajú ľudia už bezmála 200 rokov.

Pojem fotografia v zmysle „obrazu vytvoreného pôsobením svetla na svetlocitlivý materiál alebo polovodičový snímač a následne prenesený na papier či iné médium“ poznajú ľudia už bezmála 200 rokov. Od roku 1957, kedy bola vytvorená prvá digitálna fotografia, rozvoj IT sprístupnil od začiatku 21. storočia túto technológiu v podstate každému a ťažko si predstaviť oblasť ľudskej činnosti, v ktorej by sa nevyužívala možnosť zachytiť obraz na počítačové pamäťové médium.

Nie je žiadnym tajomstvom, že digitálne fotografie sa dajú rôzne upravovať a vďaka dostupným prostriedkom to ani nevyžaduje nejaké zvláštne vedomosti. Okrem iného to znamená, že čo na fotografii „vidíme na vlastné oči“ nemusí zodpovedať skutočnosti, len doteraz si to ľudia spájali najmä s vizuálnym umením, rôznymi žartíkmi či reklamnými kampaňami, prípadne s kompromitujúcimi fotografickými dôkazovými materiálmi (o ktorých sa nakoniec podarilo preukázať ich cielené úpravy). Zdá sa, že tento zoznam bude potrebné rozšíriť aj o články referujúce o vedeckých výsledkoch. Časopis Science totiž nedávno uverejnil článok, ktorý spochybnil presnosť, resp. vierohodnosť jednej z najcitovanejších štúdií o príčinách Alzheimerovej choroby, uverejnenej v r. 2006. Presnejšie, viaceré z digitálnych obrazov, použitých v tejto štúdií, vykazujú známky manipulácie. Ak sa toto podozrenie potvrdí, dôsledky budú vážne – od poznania, že bolo premárnených 16 rokov financovania výskumu týmto smerom, cez nastolenie ďalších požiadaviek na overovanie článkov ponúknutých na uverejnenie v odborných časopisoch, až po spochybnenie vierohodnosti vedeckého výskumu ako takého.